POETRY_01_23_6_2015

nedeľa 13. decembra 2009

15. Vlastne ani neviem ( 28. 8. 2000 )

Vlastne ani neviem, koľko máš rokov,
koľko posledných západov slnka si už odvolal,
akoby náhodou.

Prekračuješ mŕtvych, len tak ( veď vlastne o nič nejde )
a potom si zapíjaš svedomie v putike,
kde sú si všetci rovní s hyenami,
ktoré najlepšie zo všetkých rozumejú, týmto nemenným pravidlám.

Vlastne ani neviem prečo ťa počúvam.
Veď v zásade s tebou v ničom nesúhlasím.
Možno práve preto.

Nakláňaš sa nad mojim zúfalstvom a si možno rád,
že ti nič nehovorí.
A potom sa usmeješ a ďalej hovoríš o sebe a o umení,
ktoré zase nehovorí nič mne.

Vlastne ani neviem prečo ti dôverujem a mám ťa tak strašne rád.
Možno preto že naše cesty sú ako rovnobežky.
Sú strašne, strašne blízko, ale nikdy sa nepretnú.

A ešte preto, že sme nevyliečiteľní blázni.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára